motive

Prírodné pomery

Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska v údolí rieky Ondava. Jeho zemepisnú polohu určujú súradnice: 49°12’ severnej šírky a 21°39’ východnej dlžky. Z geomorfologického hľadiska je územie Stropkova súčasťou Nízkych Beskýd, ich celku - Ondavskej vrchoviny. Reliéf Nízkych Beskýd je typicky flyšový. Rôzna odolnosť flyšových hornín podmieňuje vznik mierne až stredne zvlneného reliéfu územia. Ondavská vrchovina sa vyznačuje dosť nepravidelným striedaním chrbtov, kratších masívov a zníženín. Ploché chrbty tvorené pieskovcovým súvrstvím majú pomerne konštantné výšky. Erózno-denudačné procesy najmä v málo odolnom ílovcovom súvrství vymodelovali menšie kotliny a brázdy, ktoré sú zvýraznené mladými tektonickými poruchami. Jednou z nich je Stropkovská brázda, rozprestierajúca sa v okolí Stropkova.

Širšie okolie Stropkova má akumulačný riečny reliéf s nepatrným uplatnením litológie. Pri tvorbe reliéfu v údolnej nive a priľahlých svahoch sa uplatňujú akumulačno-erózne procesy. Pod ich vplyvom sa v okolí mesta vyskytujú svahové pohyby. Najvyšším bodom v bezprostrednej blízkosti mesta je chrbát Baňa s nadmorskou výškou 379 m. Najnižšie miesto Stropkova leží v nadmorskej výške 185 m.

Z hľadiska geologickej stavby sa Stropkov nachádza vo vonkajšom karpatskom flyšovom pásme. V okolí mesta vystupujú na povrch horniny treťohôr a štvrtohôr.

Staršie treťohory sú zastúpené magurskou tektonickou jednotkou, jej račanskou litofaciálnou jednotkou. Severne od Stropkova sa nachádzajú zlínske vrstvy, reprezentované makovickými pieskovcami, jemnozrnými a hrubozrnnými drobovými pieskovcami stredného až vrchného eocénu. Ďalej na sever vystupujú spod makovických pieskovcov belovežské vrstvy zastúpené červenými a zelenými ílovcami v striedaní s tenkolavicovitými pieskovcami s hieroglyfmi spodného eocénu. Dosahujú hrúbku viac ako 1500 m. Východné a západné svahy údolia Ondavy sú budované striedajúcimi sa vrstvami pieskovcov a sivých ílovcov s lastúrnatým rozpadom i vápnitých ílovcov zlínskych vrstiev. Stratigraficky patria k strednému a vrchnému eocénu.

V údolnej nive Ondavy a Chotčianky sú horniny treťohôr prekryté riečnymi a svahovými usadeninami štvrtohôr. Na úpätí východných svahov južne od mesta a v údolí Chotčianky sa nachádzajú hlinité a kamenité sedimenty. Ich hrúbka priemerne nepresahuje 5-8 m.

Západnú časť údolia Ondavy v šírke 50-100m tvorí druhá terasa mladších štvrtohôr. Budovaná je piesčitými štrkmi, ktoré dosahujú hrúbku 2 až 5 metrov. Ostatná časť údolia Ondavy je vyplnená riečnymi štrkmi, štrkmi s hlinitou a piesčitou prímesou a hlinami.

Územie mesta je súčasťou hydrogeologického rajóna "PQ 105 Paleogén povodia Ondavy po Kučín s čiastkovým rajónom fluviálnych náplavov Ondavy a jej väčších prítokov".

Z treťohorných hornín majú pre prúdenie a akumuláciu podzemnej vody v okolí mesta zásadný význam súvrstvia s pieskovcovým alebo hruborytmickým zložením, zväčša v pieskovcovom vývoji. Patria sem makovické pieskovce račianskej jednotky. Tieto súvrstvia sa vyznačujú puklinovou priepustnosťou. Pórovitá priepustnosť pieskovcov je ....