motive

Ochrana pred povodňami

Povodňou je

  • prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,
  • stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do recipienta a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami,
  • stav, pri ktorom z dôvodu odchodu ľadov, vzniku ľadových zátarás, ľadovej zápchy a iných prekážok v koryte vodného toku hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,
  • stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti dochádza k zaplavovaniu územia, alebo
  • stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva.

Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná najmä

  • dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a ich rýchlym odtokom do vodných tokov,
  • varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok,
  • zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov,
  • rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov povodňovej aktivity,
  • vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe.

Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebo povodeň už vznikla. Ide o stav charakterizovaný dosiahnutím jednotlivých stupňov povodňovej aktivity na vodných tokoch alebo na vodných stavbách. Za povodňovú situáciu sa považuje aj stav, pri ktorom je ohrozená alebo narušená stabilita a bezpečnosť vodnej stavby.

Každý má právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej možnostiam ovládania povodne, ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo majetok a nie je schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami.

Každý, kto zistí nebezpečenstvo povodne, je povinný neodkladne to ohlásiť povodňovému orgánu, Hasičskému a záchrannému zboru, koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému, Policajnému zboru alebo správcovi vodných tokov. Príjemca ohlásenia je povinný túto skutočnosť ihneď oznámiť orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami alebo správcovi vodného toku.
Opatrenia na ochranu pred povodňami


Opatreniami na ochranu pred povodňami sú najmä

  • povodňové plány,
  • povodňové prehliadky,
  • predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba,
  • hliadková služba,
  • povodňové zabezpečovacie práce,
  • povodňové záchranné práce.

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

Povodňové plány zabezpečovacích prác sú povinní vypracúvať správcovia vodných tokov, správcovia produktovodov zasahujúcich do vodného toku, vlastníci, správcovia alebo užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch a vodných nádržiach a zhotovitelia stavieb na vodných tokoch počas ich výstavby. Správca vodných tokov organizuje vypracovanie plánov povodňových zabezpečovacích prác podľa hydrologických povodí a podľa územia svojej pôsobnosti.

Povodňové plány záchranných prác vypracúva krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru a obce v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác.

Povodňové plány sú povinné vypracúvať aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorých objekty môžu byť postihnuté povodňou; túto povinnosť môže uložiť obec všeobecne záväzným nariadením. Tieto plány tvoria súčasť povodňových plánov obce.

Stupne povodňovej aktivity

Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, viazanú na stanovené vodné stavy alebo prietoky na vodných tokoch a na vodných stavbách pri povodňovej situácii.

V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:

  • I. stupeň stav bdelosti,
  • II. stupeň stav pohotovosti,
  • III. stupeň stav ohrozenia.

Stav bdelosti nastáva

  • pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta vodného toku a dosiahne pätu hrádze; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina stúpa a blíži sa k brehovej čiare,
  • očakávaním zvýšeného odtoku z topiaceho sa snehu podľa meteorologických predpovedí,
  • pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd.

Stav pohotovosti sa vyhlasuje

  • pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody v koryte dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,
  • na začiatku topenia snehu, ak podľa predpovednej povodňovej služby možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov alebo pri očakávanom odchode ľadov,
  • pri výskyte vnútorných vôd, ak sa intenzívnym prečerpávaním vody dodrží maximálna hladina vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom vodnej stavby.

Stav ohrozenia sa vyhlasuje pri

  • dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne; pri nižšom vodnom stave, ak na ohrádzovanom vodnom toku trvá stav pohotovosti 20 dní alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné neočakávané okolnosti, ktoré môžu spôsobiť škody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak voda vystúpi z koryta vodného toku a môže spôsobiť škody,
  • odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás alebo ak sa zátarasy začali tvoriť,
  • výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby,
  • prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a pri očakávanom postupe povodňovej vlny,
  • záplave územia pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária zariadení vodnej stavby.

Stav bdelosti zaniká

  • pri poklese hladiny vodného toku pod úroveň stanovenú povodňovým plánom a ak má hladina vody klesajúcu tendenciu,
  • na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru,
  • pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch nižšia ako hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom.

Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, ak

  • vodný stav vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne alebo
  • pominú skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebo stav ohrozenia, alebo
  • sa vykonali nevyhnutné technické opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších povodňových škôd.

Stav pohotovosti a stav ohrozenia vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodného toku alebo z vlastného podnetu

  • starosta obce pre územie obce,
  • prednosta obvodného úradu životného prostredia pre územie viacerých obcí a pre územie obvodu,
  • prednosta krajského úradu životného prostredia na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja, ak ich predtým nevyhlásili prednostovia obvodných úradov životného prostredia,
  • minister životného prostredia Slovenskej republiky na hraničných úsekoch vodných tokoch, ak tým nepoveril iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami.

Ak v dôsledku vzniku a postupu povodňovej vlny hrozí nebezpečenstvo zaplavenia územia, orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyhlásiť ihneď stav ohrozenia.

O vyhlásení a odvolaní stupňa povodňovej aktivity je orgán štátnej správy ochrany pred povodňami povinný informovať právnické osoby, fyzické osoby-podnikateľov a fyzické osoby zaradené do ochrany pred povodňami podľa povodňových plánov a nadriadený orgán štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknutý podriadený orgán štátnej správy ochrany pred povodňami.

Povodňové zabezpečovacie práce

Povodňové zabezpečovacie práce sú opatrenia na ochranu pred povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch a v inundačných a v zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného prietoku vodného toku.

Povodňové zabezpečovacie práce počas povodňovej situácie sú:

  • odstraňovanie prekážok znemožňujúcich plynulý odtok vody,
  • ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesakom, erozívnym vplyvom, výverom a ochrana proti preliatiu koruny hrádze a budovanie provizórnych prístupových ciest na tieto účely,
  • ochrana koryta vodného toku a jeho brehov pred ich narúšaním, poškodzovaním a pred zosúvaním,
  • narúšanie ľadových celín a zátarás,
  • mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,
  • uzavieranie prietrží,
  • odvádzanie vôd zo zaplaveného územia,
  • odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,
  • budovanie druhotných ochranných línií,
  • provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov,
  • zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a hrádzových objektoch,
  • opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na cestných priepustoch a cestných priekopách,
  • opatrenia na zamedzenie znečistenia vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení inundačného územia,
  • činnosť povodňových dispečingov a technických štábov,
  • mimoriadne merania na účely posúdenia bezpečnosti a stability vodných stavieb,
  • zameranie, prípadne označovanie a zameranie výšky hladiny a prietoku na vodných tokoch a hrádzach počas povodne vrátane záznamov o čase,
  • pozemné a letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia na realizáciu opatrení, medzi ktoré patrí najmä evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných línií,
  • vytváranie umelých prietrží,
  • iné práce vykonané na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami.

Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia vykonávajú

  • správcovia vodných tokov,
  • vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území a
  • zhotovitelia stavby na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas jej výstavby.

Povodňové zabezpečovacie práce vlastníkov, správcov a užívateľov iných objektov na vodnom toku, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne, musí správca vodného toku odsúhlasiť.

Povodňové záchranné práce

Povodňové záchranné práce sú opatrenia vykonávané na záchranu životov, zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach.

Povodňové záchranné práce sú:

varovanie, práce spojené s ochranou, evakuáciou obyvateľstva na nevyhnutne potrebný čas v územiach ohrozených alebo zaplavených povodňou,
ochrana a zachraňovanie majetku na týchto územiach vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou,
odstraňovanie prekážok, ktoré bránia plynulému odtoku vôd,
odsun nebezpečných látok z dosahu záplav,
nevyhnutné práce na prístupových komunikáciách súvisiace s obnovením prístupu do sídelných celkov vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,
riadenie dopravy, vytyčovanie obchádzok a osadzovanie prenosného dopravného značenia na usmernenie dopravy,
ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí,
uzatvorenie evakuovaného územia a ochrana majetku evakuovaných obyvateľov,
núdzové zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a potravinami v postihnutých územiach,
vyhľadávanie nezvestných osôb,
odčerpávanie vody zo zatopených domov, pivníc, studní, verejných kanalizácií, žúmp a iných objektov,
hygienicko-protiepidemické opatrenia vyvolané povodňami, medzi ktoré patrí najmä
a) očkovanie rizikových skupín obyvateľstva,
b) dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov,
c) deratizácia,
d) postreky proti kalamitnému výskytu komárov,
e) odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov,
zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,
odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, z verejných priestranstiev a z komunikácií,
zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,
iné práce vykonané na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami do odvolania stavu ohrozenia.

Povodňové záchranné práce zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a vykonávajú sa podľa povodňového plánu záchranných prác a v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch aj nad ich rámec prostredníctvom záchranných zložiek, orgánov územnej samosprávy a ďalších právnických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a fyzických osôb.
Územia ovplyvnené povodňou

Podľa nebezpečnosti povodňových prietokov sa inundačné územie (inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu) člení na

aktívnu zónu, ktorou preteká povodňový prietok,
pasívnu zónu, ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri ovodňovom prietoku,
potencionálnu zónu, ktorou je územie ohrozené zaplavením pri prekročení projektovaných parametrov ochranných opatrení alebo pri poruche vodnej stavby.

V aktívnej zóne inundačného územia je zakázané

umiestňovať a prevádzkovať stavby, ktoré môžu zhoršiť prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov,
ťažiť riečny materiál okrem oprávnenia ťažiť riečny materiál správcom vodných tokov,
ťažiť nerasty a zeminu spôsobom zhoršujúcim odtok povrchových vôd a vykonávať terénne úpravy zhoršujúce odtok povrchových vôd,
skladovať materiál, látky a predmety,
zriaďovať oplotenie, živé ploty a iné obdobné prekážky,
obhospodarovať lesné pozemky a poľnohospodárske pozemky spôsobom, pri ktorom dochádza k škodlivým zmenám odtokových pomerov, ktoré zhoršujú prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov,
zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia.

Ak je nevyhnutné vykonať terénne úpravy a opatrenia zamerané na ochranu, starostlivosť a funkčnosť biotopov, ktoré zhoršujú odtok povrchových vôd, je potrebné realizovať súčasne opatrenia, ktoré umožnia nezmenšený odtok povrchových vôd.

V aktívnej zóne inundačného územia možno zriadiť plávajúce ubytovacie zariadenie len so súhlasom príslušného správcu vodného toku.

V aktívnej zóne inundačného územia možno povoliť len

stavby, ktorými sa upravujú vodné toky,
výkon opatrení na ochranu pred povodňami, ktorými sa zlepšujú odtokové pomery,
stavby na odvádzanie vnútorných vôd,
stavby na odvádzanie odpadových vôd,
stavby zabezpečujúce dopravnú infraštruktúru, ktoré nezhoršujú odtok povodňových prietokov,
hydroenergetické stavby,
stavby umožňujúce vzdutie hladiny vodného toku, ktoré nezhoršujú odtok povodňových prietokov,
výkon opatrení na ochranu prírody a starostlivosť o biotopy a druhy rastlín a živočíchov, ktoré nezhoršujú prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov,
stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov,
vodné stavby na odber povrchových vôd.

V aktívnej zóne inundačného územia a v pasívnej zóne inundačného územia je zakázané umiestňovať

školy, lôžkové zdravotnícke zariadenia, sociálne zariadenia a ubytovacie zariadenia,
stavby priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a služieb,
sklady nebezpečných látok,
čerpacie stanice pohonných látok,
skládky odpadov vrátane zariadení na spracovanie starých vozidiel a odkalísk,
zariadenia slúžiace na výkup alebo spracovanie nebezpečných odpadov alebo iných druhotných surovín spadajúcich do skupiny zvlášť nebezpečných látok alebo tieto látky obsahujúce, alebo pri spracovaní uvoľňujúce,
výstavbu bytových budov.

Povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov majetku pri vodných tokoch

Vlastníci, správcovia a užívatelia majetku pri vodných tokoch sú povinní vykonať opatrenia uložené orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na objektoch vo svojom vlastníctve, správe a užívaní, najmä

vykonávať v spolupráci s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami povodňové prehliadky preverujúce stav objektov v inundačnom území z hľadiska možného ovplyvnenia odtokových pomerov počas povodňovej situácie a možného odplavenia stavieb, ich častí a hnuteľných vecí,
odstraňovať na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami predmety a zariadenia, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie odtokových pomerov alebo zapchatie koryta vodného toku nižšie na vodnom toku,
zabezpečovať pracovné sily a vecné prostriedky na neškodné odvedenie povodňových prietokov,
zabezpečovať v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov, preverovať ich pripravenosť a zabezpečovať dostupnosť vecných prostriedkov,
zúčastňovať sa na hlásnej a varovnej povodňovej službe,
informovať o nebezpečenstve povodne a o priebehu povodne orgán štátnej správy ochrany pred povodňami a správcu vodného toku,
zabezpečovať záchranu osôb a majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody,
zabezpečovať ochranu plavidiel a iných zariadení slúžiacich na plavbu a dodržiavať pokyny správcu vodného toku a Štátnej plavebnej správy,
vykonávať povodňové zabezpečovacie práce najmä na objektoch priepustov, na mostoch a na cestných a železničných násypoch, aby nebola obmedzená ich prietočná kapacita,
vykonávať po povodni prehliadky pozemkov a stavieb a zisťovať rozsah a výšku škôd spôsobených povodňami a poskytovať orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami podklady na správy o povodni,
odstraňovať následky spôsobené povodňami,
technicky upravovať kritické miesta, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh ďalšej povodne.

Na rozostavaných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných a zátopových územiach plní primerane úlohy vlastníkov, správcov a užívateľov vodných stavieb pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej, prípadne technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.
Povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov hnuteľného a nehnuteľného majetku na vodnom toku alebo území ohrozenom povodňou

Na vodných tokoch zabezpečujú ochranu pred povodňami vlastníci, správcovia a užívatelia plavidiel a zariadení slúžiacich na plavbu tak, aby nezhoršovali odtok povodňových prietokov, pritom sa riadia pokynmi orgánov štátnej správy, správcu vodného toku a orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami.

Vlastníci, správcovia a užívatelia majetku v inundačnom území alebo na území bezprostredne ohrozenom povodňou vykonávajú povodňové zabezpečovacie práce alebo povodňové záchranné práce vrátane prípadného predčasného zberu úrody; tieto práce realizujú podľa schváleného povodňového plánu.

Vlastník, správca alebo užívateľ hnuteľného majetku alebo nehnuteľného majetku v dosahu ohrozenia povodňou je povinný počínať si tak, aby nedošlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd.

Povinnosti právnických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a fyzických osôb

Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia a fyzické osoby povinné riadiť sa príkazmi orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, najmä

umožniť vstup orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami alebo nimi povereným osobám na nehnuteľnosti, ku ktorým majú vlastnícke právo, právo správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné užívacie právo,
poskytnúť osobnú pomoc a vecné prostriedky na ochranu života, zdravia a majetku pred povodňami,
konať tak, aby svojou činnosťou nepoškodzovali vodné toky, vodné stavby a inak nezhoršovali odtokové pomery.

Osobnou pomocou sa rozumie vykonávanie činností na zabezpečenie ochrany pred povodňami nariadených orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami.

Vecné prostriedky sú hnuteľné veci, ktoré sa môžu použiť pri ochrane pred povodňami.

Poskytnuté vecné prostriedky sa bezprostredne po zániku dôvodov, pre ktoré sa poskytli, vrátia oprávnenej osobe. O vrátení rozhoduje obvodný úrad životného prostredia, ktorý o ich poskytnutí rozhodol.

Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom pracovné voľno v rozsahu potrebnom na plnenie povinností súvisiacich so zabezpečovaním ochrany pred povodňami, uložených orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami.

Náhrady

Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za poskytnutie osobnej pomoci alebo vecného prostriedku patrí právnickej osobe, fyzickej osobe-podnikateľovi a fyzickej osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia ich práv. Peňažnú náhradu poskytne obvodný úrad životného prostredia, ktorý o obmedzení práva alebo uložení povinnosti rozhodol. Peňažná náhrada je splatná do šiestich mesiacov od skončenia povodňovej aktivity.

Za splnenú osobnú pomoc, ak nemožno určiť náhradu dohodou, obvodný úrad životného prostredia určí náhradu vo výške, ktorá zodpovedá obvyklej odmene za rovnakú alebo porovnateľnú prácu.

Pri ustanovení náhrady za poskytnutie vecného prostriedku obvodný úrad životného prostredia vychádza z výšky hodnoty poskytnutého vecného prostriedku, ktorú mal v čase jeho poskytnutia. Ak náhradu za poskytnutie vecného prostriedku nemožno takto ustanoviť, vychádza sa z hodnoty rovnakého vecného prostriedku alebo porovnateľného vecného prostriedku.

Za škodu spôsobenú právnickým osobám, fyzickým osobám-podnikateľom a fyzickým osobám, ktorá im vznikla pri plnení úloh podľa tohto zákona, zodpovedá štát. Tejto zodpovednosti sa štát môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že si poškodený spôsobil škodu sám. V tomto prípade náhradu škody poskytuje štát v peniazoch prostredníctvom obvodného úradu životného prostredia, ktorý o obmedzení práva alebo o uložení povinnosti rozhodol.

Nárok na náhradu škody s uvedením dôvodov musí uplatniť poškodený na obvodnom úrade životného prostredia do šiestich mesiacov od skončenia povodne.