motive

Obdobie Uhorska

VÝVOJ DO KONCA 14. STOROČIA

OBDOBIE BEZ PÍSOMNÝCH PRAMEŇOV

Stropkov sa prvý raz, v dnes jestvujúcich písomných prameňoch, spomína až 12. marca 1404. Vtedy má už charakter mestečka, privilegovanej lokality, ktorú uhorský kráľ Žigmund Luxemburský latinsky nazýva opidum. O štyri roky neskôr v obsažnejších Žigmundových listinách mestečko Stropkov s tridsiatkovou (colnou) stanicou a pevnosťou - hradom je strediskom rozsiah1eho panstva, ku ktorému patrí 30 dedín a hrádok Modré Pole, centrum bývalého samostatného panstva.

Tomuto významnému postaveniu Stropkova, najvýznamnejšej lokality uhorského kráľovstva pod karpatským oblúkom na východ, resp. sever od Bardejova, Prešova, Vranova a Humenného, predchádzal dlhý, niekoľkostoročný vývoj od začiatkov slovienskej osady, ktorá najneskôr v 12. storočí dostala svoj názov od slovanského osobného mena Stropek,1 poveľkomoravského a preduhorského pána tejto prastarej osady.

Po nejasnej štátoprávnej príslušnosti severovýchodného Slovenska a širokého okolia Stropkova po rozpade Veľkomoravskej ríše bolo toto územie s najväčšou pravdepodobnosťou pod vplyvom državy poľských Piastovcov a niekedy v priebehu 12. storočia bolo začlenené do uhorského kráľovstva. Jeho reálna hranica s Poľskom odvtedy išla po hrebeňoch Karpát. Záseky ako vnútorná obranná línia uhorského kráľovstva pred 12. storočím holi pri Strážskom a postupne sa posunuli vyššie na sever. Okolie Stropkova sa ešte aj roku 1270 v donácii na hradné panstvo čičva označuje ako územie ležiace za zásekmi v pohraničí s Poľskom. Ako sídlisko, ležiace v tom čase v pohraničí - konfíniu s Poľskom -, sa roku 1268 označuje aj od Stropkova východne ležiace (Zbudské) Dlhé a roku 1274 v susedstve sa nachádzajúca prastará šarišská dedina Radoma.

Významnejšie lokality západne či južne od Stropkova sa v písomných prameňoch spomínajú už v 13. storočí, keď sa v našich pomeroch darovanie majetku alebo udelenie privilégií začína vo väčšej miere spísomňovať: Chmeľov a Medzianky roku 1212, Bardejov v rokoch 1241 aj 1247, Prešov roku 1247, Smilno pred rokom 1235 aj roku 1269, Radoma roku 1274, hrad čičva s dedinami (Vranovské) Dlhé a Višňov roku 1270, (Zbudské) Dl h é roku 1268. Podľa sídelných pomerov na severovýchodnom Slovensku v 13. storočí je zrejmé, že Stropkov v tom čase nielenže jestvoval, ale bol už vysoko rozvinutou dedinou. Aj pri istej skepse - pre absenciu archeologického výskumu a písomných prameňov z 13. storočia - k osídleniu údolia stredného toku Ondavy archeológovia a historici bez akýchkoľvek pochybností jeho vznik kladú do časového rozpätia od 2. polovice 10. storočia do roku 1250. V tom čase tu jestvovali aj ďalšie dediny, medzi nimi aj Vranov a Humenné, v ktorých už v 13. storočí stáli murované kostoly a k rokom 1332-1337 sú v nich aj písomne doložené farské kostoly aj mená ich farárov.


O Stropkove pre 13., ale aj 14. storočie nateraz chýbajú akékoľvek písomné doklady, pritom je nepochybné, že prinajmenšom zo začiatku 14. storočia jestvovali. Začiatkom 15. storočia boli však s najväčšou pravdepodobnosťou zničené. Známy historik Anton Szirmay, tušiac starobylosť Stropkova, roku 1803 vo svojej historickej topografii Zemplína bez odvolania sa na akýkoľvek historický prameň napísal, že "od roku 1245 bol v Stropkove hrad Cudarovcov, ktorý táto família dala postaviť po tatárskom vpáde". Vtedy, aj o rok neskôr, napísal, že táto rodina mestečko s hradom vlastnila až do roku 1403, resp. 1404, keď ho Peter Cudar (!) vplyvom odboja proti Žigmundovi Luxemburskému stratil. Medzi listinami či iným písomným materiálom v slovenských, maďarských, rakúskych a poľských archívoch sa k roku 1245 ani z 13. storočia o Stropkove nepodarilo nájsť (nenachádza sa) nijaký písomný doklad. Známe historické pramene dokazujú, že ani roku 1803 nejestvoval hodnoverný dokument, ktorým by Anton Szirmay mohol doložiť svoje tušenie či predpoklad existencie Stropkova k roku 1245, hoci už vtedy isto

jestvoval. Jeho kombinácia s Cudarovcami ako zemepánmi Stropkova je v rozpore s historickou skutočnosťou. Táto rodina pochádzajúca od rieky Slanej z dediny Bulch je v tom čase v uhorských dejinách úplne neznáma. Jej prvý historicky známy predok Dionýz so synom Dominikom sa objavuje len začiatkom 14. storočia v období vlády Karola Róberta. Až Dominikov syn Peter, ktorý začal používať prímenie Cudar (maď. Hrubý, Drsný), sa v druhej polovici 14. storočia dostáva do sevemých oblastí Slovenska, keď donáciami Ľudovíta I. získava roku 1352 panstvo Kurima s Radomou a roku 1364 panstvo Makovického (Zborovského) hradu, bezprostredne susediace so Stropkovom. V rokoch 1354-1373 zastáva funkciu župana ....


.... pokračovanie v knihe STROPKOV od Jána Beňka a kol.