motive

Mestská knižnica

 

História:
17. storočie - kláštorná knižnica
r. 1905 - prvá ľudová knižnica
r. 1985 - knižnica patrí pod MsKS Stropkov
r. 2003 - knižnica sa stáva súčasťou MsÚ Stropkov - Odbor školstva a kultúry
 
Hlavné ukazovatele činnosti:
obyvatelia 10 807
stav fondov 35 321 kn. j.
počet titulov periodickej tlače 31
čitatelia 1700
výpožičky 54 145
 
Služby knižnice:
  • VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY
  •       absenčné (mimo knižnicu)
  •        prezenčné ( v knižnici)
  •        MVS (medziknižničné výpožičné služby), z iných knižníc, alebo iným knižniciam
  •        absenčné vypožičiavanie zvukových nahrávok kníh a iných zvukových dokumentov pre nevidiacich a slabozrakých používateľov
  •        rezervácia knižničných dokumentov
  •        na orientáciu v knižnom fonde slúžia katalógy: menný, názvový a systematický
  • KONZULTAČNÉ SLUŽBY
  • BIBLIGRAFICKO-INFORMAČNÉ SLUŽBY - faktografické služby vo forme poskytnutia konkrétnej faktografickej informácie
  • PRÍSTUP NA INTERNET
  • REPROGRAFICKÉ SLUŽBY Z FONDU KNIŽNICE
  • KULTÚRNO-SPOLOČENSKÉ PODUJATIA
 
Výpožičný čas:
Pondelok 12.00 - 16.30
Utorok 08.30 - 16.30
Streda 08.30 - 16.30
Štvrtok 08.30 - 16.30
Piatok 08.30 - 16.30
Sobota 08.00 - 12.00

 

KONTAKT
 
Mesto Stropkov
Mestská knižnica
Hlavná 3
091 01 Stropkov
tel. +421 054 / 742 22 38
e-mail - msk.stropkov@stonline.sk
www.stropkov.sk
 
HISTÓRIA KNIŽNÍC V NAŠOM MESTE
  • 1468 - magister Vavrinec zo Stropkova ( LAURENTIUS de STROPKA ) skriptor, majiteľ viacerých kníh. Bol profesor a člen Dominikánskeho kláštora v Košiciach. Pre potreby predstaveného dominikánskeho kláštora v Budíne odpísal legendu o sv. Kataríne. Istý čas učil na stropkovskej škole.
  • 1472-1502 - Gregor Valla zo Stropkova, skriptor a pergamenník - pisár na viedenskom dvore. Istý čas pôsobil v Bardejove ako mešťanosta.
  • 1618 - založenie kláštornej knižnice františkánov, knihy s náboženskou a filozofickou tematikou boli k dispozícii všetkým členom kláštornej komunity.
  • 1657-75 - knižnica sa rozširuje donáciami miestnych feudálov, ale i šľachticov z Poľska.
  • 1749 - kláštorná knižnica už má okolo 1200 kníh rôzneho charakteru.
  • 1839 - zmienka o farskej knižnici, ktorá mala 82 titulov kníh, medzi nimi aj Verbőcziho Tripartitum.
  • 1843 - farská knižnica má 120 zväzkov kníh a nešpecifikovaný počet matrík.
  • 1869 - skromná školská knižnica a kláštorná knižnica františkánov plnia funkciu verejnej knižnice.
  • 1890 - 1900 - na konci 19. storočia má kláštorná knižnica okolo 7500 kníh. Vlastní mnohé pozoruhodné knihy z oblasti prírodopisu, matematiky a zaujímavú cestopisnú literatúru. Nachádzajú sa v nej aj dôležité dokumenty viažuce sa k stredovekým dejinám Stropkova.
  • 1939 - 1944 - v priebehu druhej svetovej vojny vlastní kláštorná knižnica približne 12 500 zväzkov kníh rôzneho zamerania, ktoré boli počas frontových bojov v Karpatoch prevezené do Bratislavy pod ochranu MO MS.
  • 1905 - vznik prvej verejnej knižnice (prevažne maďarskej), schválenej obecným zastupiteľstvom. Bola umiestnená v budove tzv. antu (Slúžnovský dom, postavený v roku 1777). Zásluhou obecného zastupiteľstva slúžila bezplatne, ako osvetová inštitúcia pre poľnohospodárov a podnikateľov mestečka i celého okresu. Vedením knižnice boli poverené učiteľky stropkovskej školy. Mala vyše 200 kníh a slúžila aj ako čitáreň maďarskej tlače dodávanej zdarma. V knižnici sa schádzala vlastenecká inteligencia, samozrejme, orientovaná promaďarsky. Počet kníh sa zväčšoval, lebo bolo čestným zvykom prispieť pre knižnicu buď finančne, alebo konkrétnou knihou.
  • 1914 - 1918 - obecná knižnica je opustená. Knihy sú zničené a roztratené. Ostáva iba zopár náboženských kníh - Písmo sväté, niekoľko exemplárov publikácie Dejiny Stropkova a okolia od E. Ungváryho (v maďarskom jazyku), História Zemplínskej stolice od A. Szirmayho a ešte dve knihy v hebrejčine.
  • 1925 - obmedzené finančné prostriedky dovoľovali len skromné prežitie obecnej knižnice. Dozorom nad chodom knižnice bola obecnou radou poverená trojčlenná komisia.
  • 1926 - bola založená Slovenská liga, ktorá sa podujala odstrániť deformácie napáchané na národnom cítení Stropkovčanov násilnou maďarizáciou. Začala organizovať slovenský kultúrny život, včítane založenia mestskej knižnice a čitárne.
  • 1929 - otvorenie slovenskej verejnej knižnice. Vedúcim knižnice sa stal iniciátor A. Letáši a po ňom úradník OÚ J. Juza.
  • 1938 - obnovená činnosť verejnej čitárne.
  • 1939 - vďaka výstavbe Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku bola knižnica presťahovaná do jeho priestorov.
  • 1946-47 - hlboký úpadok zaznamenala aj oblasť kultúry. V okrese bola zničená skoro polovica knižníc. Zo samotnej Okresnej knižnice Stropkov (ďalej OK) sa zachovalo iba 142 zv. kníh.
  • 1949 - otvorenie okresnej ľudovej knižnice, ktorá sa začala pravidelne doplňovať novými knihami.
  • 1952 - OK má viac ako 8 000 zväzkov a celkový počet čitateľov bol okolo 550 (zväčša mládež).
  • 1953 - prvou profesionálnou pracovníčkou knižnice sa stáva p. Margita Korbová, ktorá v nej pôsobí ako riaditeľka do roku 1960, neskôr ako vedúca až do roku 1982.
  • 1960 - 1985 - Mestská knižnica (ďalej iba MsK) organizačne spadá pod OK Svidník Umiestnenie knižnice až do roku 1990 bolo nevyhovujúce. Sídlila v starej budove z roku 1901 (prvá stropkovská škola).
  • -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
  • 1985 - MsK sa stáva súčasťou Mestského kultúrneho strediska v Stropkove.
  • 1990 - knižnica je presťahovaná do nových, účelovo zariadených priestorov. V meste začína svoju činnosť aj kresťanská knižnica, ktorá je umiestnená v budove Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku (pri otvorení vlastní okolo 300 darovaných kníh).
  • 1995 - nový zriaďovateľ Mesto Stropkov - Mestský úrad.
  • 2002 - začiatky elektronizácie MsK (retrospektívne spracovanie knižničného fondu).
  • 2005 - pripojenie na internet.
  • V súčasnosti už mestská knižnica nie je len miestom, kde sa požičiavajú knihy, periodická tlač a špeciálne informačné pramene z vlastného fondu. Knižnica sprostredkováva aj výpožičky z iných knižníc, je archívnou knižnicou pre regionálne dokumenty a inštitúciou, v ktorej sú usporiadavané rôzne kultúrno-spoločenské podujatia pre deti, mládež i dospelých.